Bašta - Štiavnické Bane

Rekonštrukcia Bašty a zriadenie expozície Maximiliána Hella Štiavnické Bane

Prechod Venuše

Prechod Venuše cez Slnko nastáva vtedy, keď  planéta Venuša prechádza priamo medzi Slnkom a  Zemou a prekrýva malú časť slnečného kotúča. Počas   prechodu môžeme vidieť zo Zeme Venušu ako malý čierny kotúč pohybujúci sa cez disk Slnka. Trvanie takéhoto prechodu sa zvyčajne meria v hodinách (prechody v rokoch 2004 a 2012 trvali okolo šesť hodín). Prechod je podobný zatmeniu Slnka, avšak, hoci priemer Venuše je skoro 4-krát väčší ako Mesiaca, Venuša vyzerá oveľa menšia, pretože je oveľa ďalej od Zeme. V dobách pred zrodom modernej astronómie pomáhali pozorovania prechodu Venuše vedcom zmerať vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou použitím metódy zvanej paralaxa.

Prechody Venuše sú najzriedkavejším zo všetkých predvídateľných astronomických fenoménov a súčasne sa vyskytujú vo vzoroch, ktoré sa opakujú každých 243 rokov, s dvojicou prechodov oddelených od seba osem rokov. Medzi týmito dvojicami je rozdiel 121.5 a 105.5 roka. Prechody boli teda pozorovateľné už Maximiliánom Hellom v lete 1761 a 1769. Pred rokom 2004 bola posledná dvojica prechodov Venuše v decembri 1874 a v decembri 1882. Prvý z dvojice prechodov Venuše na začiatku 21. storočia nastal 8. júna, 2004, ďalší sa odohral 6. júna 2012. Možnosť pozorovania nasledujúceho prechodu je pre nás, ľudí žijúcich na začiatku 21. storočia, mizivá. Nastane totiž až v novom storočí, v decembri roku 2117.

Prechod Venuše roku 1769

V rokoch 1761 a 1769, v čase kedy už Maximilián Hell v Uhorsku vykonával funkciu cisársko-kráľovského astronóma a riaditeľa Viedenskej univerzitnej hvezdárne, organizovala hlavne francúzska a anglická akadémia vied expedície do celého sveta. Ich cieľom bolo odpozorovať čo najpresnejšie okamihy vstupu a výstupu Venuše spred slnečného disku, využiť ich pri presnom výpočte paralaxy Slnka a následne aj určení vzdialenosti Zem - Slnko. Maximilián Hell prijal ponuku kráľa dánskeho a nórskeho kráľovstva Kristiána VII a vydal sa na náročnú expedíciu za pozorovaním úkazu prechodu Venuše na ostrov Vardø do Nórska, ktorý leží približne na 70° severnej šírky.

Ale prečo tak ďaleko na sever? Úkaz mal u nás nastať v noci z 3. na 4. júna 1769 a Slnko bolo tak v podstatnej časti úkazu pod obzorom. Spoza polárneho kruhu bolo však pozorovateľné počas celých 24 hodín. Hell, ktorému prialo aj počasie, mal tak možnosť odpozorovať celý priebeh úkazu. Jeho expedícia bola, a to nielen z astronomického hľadiska, úspešná a jeho záznamy sa ako jedny z mála stali podkladom pre už spomenuté výpočty. Hodnota slnečnej paralaxy určená Hellom sa významne priblížila ku skutočnej hodnote, nameranej dnešnou modernou technológiou.

 

Pozorovanie hviezd v Našej bašte

V rámci projektu rekonštrukcie bašty bude zakúpený aj prenosný teleskop, čím  bude návštevníkom bašty ponúknutý jedinečný zážitok pozorovať nočnú oblohu. Chceli by sme prilákať predovšetkým žiakov a študentov v regióne, ako aj rodiny s deťmi, turistov ale aj domácich návštevníkov na pozorovanie hviezd.   

Spolu s občianskym združením Maximiliána Hella by sme taktiež chceli v priestoroch bašty vytvoriť expozíciu venovanú Maximilánovi Hellovi a využiť túto príležitosť na šírenie odkazu jeho života a diela.


(zdroj: internet, www.planetarium.sk)

 


Maximilián Hell
Prechod Venuše
Bašta - definícia
Video TA3

Projekt je financovaný z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Supported by a grant from Iceland, Lichtenstein, Norway and co-financed by the State Budget of the Slovak Republik.

Podporujú:



21445 návštev

Administrácia stránky